VEĽKÝ PIATOK – ZAMYSLENIE
V dnešné veľkopiatočné ráno sa niekde zachováva starobylý zvyk spievať medzi posvätným čítaním a rannými chválami tzv. lamentácie. Ide o niekoľko veršov z biblickej knihy Náreky, ktorej autorstvo sa pripisuje prorokovi Jeremiášovi. Boli spísané niekoľko storočí pred Kristom ako hlboko precítený náboženský výklad najhroznejšej skúšky v dejinách izraelského národa, ktorou bol pád Jeruzalema a babylonské zajatie (v roku 587/6 pred Kristom). Jednotlivé verše sú označené písmenami hebrejskej abecedy a tradičný liturgický nápev dodáva atmosféru plaču, do ktorého sa duchovne ponára celá Cirkev, ktorej berú ženícha (porov. Mt 9, 15).
Keď teraz ráno zaznieva tento plač Cirkvi, pozývame vás zahĺbiť sa do niektorých veršov a popremýšľať, či vám to nepripomína niečo známe z týchto dní:
Alef – Ach, ako sedí osamelé mesto (kedysi) plné ľudu, postihol osud vdovy paniu národov, kňažná medzi krajinami ostala poplatnicou.
Dalet – Cesty Siona smútia, že niet pútnikov na sviatky: brány má všetky spustnuté. Žalostia jeho kňazi, jeho panny sú skľúčené a on? – ach, trpko mu je!
Kaf – Všetok jeho ľud kvíli, hľadajú chlieb; svoje skvosty dali by za jedlo, aby sa do nich vrátil život. „Pozriže, Pane, aký som znevážený.“
Mem – Z výsosti poslal oheň do mojich kosti a pokarhal ma, pred moje nohy rozostrel sieť a nazad ma odohnal, spravil ma spustošeným, nemocným po celý deň.
Medzi veršami sa niekoľkokrát opakuje veľmi silný refrén:
Jeruzalem, Jeruzalem, obráť sa k Pánu, Bohu svojmu!
Do toho sa v mysli vynárajú slová modlitby pápeža Františka, ktoré predniesol presne pred 14 dňami pri mimoriadnom požehnaní Urbi et Orbi:
„V tomto našom svete, ktorý ty (Pane) miluješ viac než my, sme napredovali plnou rýchlosťou a cítili sa silní a schopní na všetko. Lakomí po zárobku, nechali sme sa pohltiť vecami a vyčerpať náhlením. Nezastavili sme sa pred tvojimi výzvami, nepohli nami vojny a planetárne nespravodlivosti, nepočuli sme volanie chudobných a našej ťažko chorej planéty. Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví na chorom svete. Teraz, keď sa nachádzame na (pandémiou) rozbúrenom mori, voláme k tebe: „Zobuď sa, Pane!”
K tomu možno len dodať: A Pán volá k nám: SVET, SVET, OBRÁŤ SA K PÁNU, BOHU SVOJMU!
Ale nezabudnime, že Veľký piatok je len prvým dňom Veľkonočného trojdnia (https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20200410003)… Pozrite koľko nádeje je tajomne prítomnej v ďalších veršoch lamentácií:
Chet – Láskavosť Pána, že nám nie je koniec, veď jeho milosť nepomíňa, obnovuje sa každým ránom; veľká je tvoja vernosť. „Pán je môj údel,“ vraví moja duša, „nuž v neho dúfam.„
Tet – Dobrý je Pán k tým, čo dúfajú v neho, k duši, ktorá ho hľadá. Dobre je ticho čakať Pánovo spasenie...
Myslíme na vás a vyprosujeme vám Veľký piatok požehnaný zmysluplným utrpením! Vaši kňazi
