VEĽKONOČNÁ NEDEĽA – ZAMYSLENIE

Čo myslíte: bola tá úplne prvá veľkonočná nedeľa radostná? Sotva. Aspoň nie zo začiatku. Skôr išlo iba o nejaké záporné zvesti: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.” (Jn 20, 2) “…ale telo Pána Ježiša nenašli”  (Lk 24, 3); “…ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.” (Lk 24, 11); “Niektorí odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.” (Lk 24, 24). Dokonca aj Peter bol z nejasnej veľkonočnej zvesti zmätený, vrátil sa domov a čudoval sa čo sa stalo (porov. Lk 24, 12). Až do večera tohto prvého dňa v týždni boli učeníci zo strachu zhromaždení za zatvorenými dverami (porov. Jn 20, 19)… Až neskôr, pod vplyvom Ducha Svätého, bolo všetkým jasné, čo sa stalo. Až v deň Turíc, vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom povedal: “Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti.” (porov. Sk 2, 14-24).

Ak aj my to dnešné slávnostné aleluja spievame zavretí vo svojich domovoch akosi rozpačito, ak aj nás oberá o plnú veľkonočnú radosť vedomie, čo sa deje vo svete alebo neodbytné myšlienky na vlastné problémy, vôbec to nepovažujme za pokazenú Veľkú noc. Takáto Veľká noc je v skutočnosti oveľa autentickejšia. Oveľa viac podobnejšia tej úplne prvej. A viete, čo je na tom všetkom najlepšie? Že takáto atmosféra, a len takáto atmosféra, je atmosférou veľkonočného večeradla, do ktorého má už už vstúpiť vzkriesený Kristus, so svojím nádherným veľkonočným pozdravom “pokoj vám” (porov. Jn 20, 19), pripravný dať jasný dôkaz o tom že žije, dýchnuť na nás a dať nám svojho Ducha, ktorý nám pomôže pochopiť… 

Kedy? Nuž, treba počkať na prekvapenie, ako apoštoli. Isté je, že akákoľvek iná radosť, ktorú by sme si chceli dnes navodiť, by bola umelou. Akýkoľvek iný pokoj, ktorý by sme si chceli sami vytvoriť, by nebol Kristov… 

Napriek všetkému, skutočne radostnú a pokojnú nedeľu všetkých nedelí vám vyprosujú vaši kňazi!