KRÍŽOVÁ CESTA S MYŠLIENKAMI NA SV. JOZEFA
Ponúkame Vám k meditácii krížovú cestu, ktorá bola zostavená pre našich farníkov a prednesená na Slávnosť sv. Jozefa v našom farskom kostole pri online prenose. Vaši kňazi+!
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
Modlime sa:
Pane Ježišu, svätého Jozefa si si vyvolil za svojho otcovského opatrovníka tu na zemi a za ženícha svojej panenskej Matky; s dôverou ho my, synovia a dcéry Cirkvi, uctievame ako svojho ochrancu a dnes by sme radi prešli tvoju krížovú cestu aj s myšienkami na neho, aby sme sa posilnili v odhodlaní žiť spravodlivo a sväto v tvojej službe. Prosíme, požehnaj tento náš úmysel a vypočuj modlitby, ktoré sa zrodia v našom srdci.
- zastavenie: Ježiš je odsúdený na smrť
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet!
Vtedy si veľkňaz roztrohol rúcho a povedal: “Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste počuli rúhanie. Čo na to poviete?” Oni odpovedali: “Hoden je smrti.” (Mt 26, 65-66)
Rozsudok od veľrady, či od Piláta, ktorý v ten deň nad tebou zaznel nebol prvý… Ten zaznel, keď si bol ešte v lone svojej panenskej Matky: keď sa ukázalo, že počala, v čase, keď podľa židovských zvyklostí ešte počať nemala… Keby sa vtedy Jozef, ktorého ľudská dobrota a spravodlivosť boli väčšie ako jeho ego rozhodol inak, nezostalo by to len pri slovných narážkach, ale rozsudky vynesené nad Máriou by sa zhmotnili do smrtiacej spŕšky kameňov… Jozef sa však rozhodol nielen pre milosrdenstvo, ale uveril aj slovu anjela, a tak sa spolu s Tebou a Máriou rozhodol potichu znášať pohŕdavé a posmešné poznámky tých, čo si mysleli, že majú morálne právo súdiť. Vyslyš našu modlitbu za všetkých, ktorí musia – niekedy aj celý život – niesť bremeno krivdy…
Jozef najčistejší, oroduj za nás!
Ženích Božej Rodičky, oroduj za nás!
Pestún Božieho Syna, oroduj za nás!
Pieseň: JKS 420, 1. Rozliehaj sa tvoja sláva – nebom, svetom, česť a chvála, – Jozef, čos` bol čistej Panne – z neba daný ku ochrane.
2. zastavenie: Ježiš berie kríž na svoje plecia
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet!
Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. (Jn 19, 17)
Keď sa nad tebou pohoršovali, zvykli sa pohŕdavo pýtať: Vari to nie je syn tesára?! Ty si sa nikdy nehanbil za tento titul. Práve naopak: nechal si, aby sa stal súčasťou evanjelií. Oni však mlčia o podrobnostiach, ktoré sú za ním a nám neostáva nič iné, len si predstaviť, ako ti Jozef s trpezlivosťou odovzdával tesárske remeslo. Teraz na teba položili kus dreva: kus ťažkého dreva, ktoré je nástrojom smrti. A naše myšlienky smerujú k sv. Jozefovi, vďaka ktorému by si isto vedel presne povedať z akého stromu to drevo je… Naše myšlienky v modlitbe smerujú aj k všetkým tým, pre ktorých sa ich živobytie stalo osudným: všetkým, ktorí tragicky, obetavo, či hrdinsky zomreli pri výkone svojho povolania.
Jozef najmúdrejší, oroduj za nás!
Zrkadlo trpezlivosti, oroduj za nás!
Príklad robotníkov, oroduj za nás!
3. zastavenie: Ježiš prvý krát padá pod krížom
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet!
Ich krik sa stupňoval a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli. (Lk 23, 23-25)
Predstavení Židov sa radi odvolávali na Abraháma, Mojžiša, Eliáša, či Dávida… Možno keby vedeli, že Jozef pochádza zo slávneho Dávidovho rodu, keby vedeli o tvojom narodení v Dávidovom meste – Betleheme, možno by ťa teraz ich zvola netlačila polomŕtveho k zemi, prostredníctvom kríža. Kríža, ktorý mal pôvodne patriť buričovi a vrahovi. Až tak si im však prekážal, že boli schopní prehliadnuť všetko: tvoj zákonný pôvod, i to, že sa pričinili o prepustenie nebezpečného vraha. “Hossana Synovi Dávidovmu”, dokázali kvôli závisti a nenávisti prekričať svojim “Ukrižuj ho”. Aj keď je to veľmi ťažké, modlíme sa za to, aby ľudia v našom štáte nestrácali dôveru v spravodlivosť, napriek tomu, že vrahovia si neraz užívajú slobodu, kým nevinní sú na dne…
Svätý Jozef, oroduj za nás!
Preslávny potomok Dávidov, oroduj za nás!
Svetlo patriarchov, oroduj za nás!
4. zastavenie: Ježiš sa stretá s Matkou
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet!
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka,… Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: Žena, hľa tvoj syn. Potom povedal učeníkovi: Hľa, tvoja matka. (Jn 19, 25-27)
Mária tam v ten deň nechýbala. Stála pri tebe. A nechýbal by tam ani sv. Jozef, keby ešte žil na tomto svete. Stál by pri oboch, tak ako nechýbal pri tvojom príchode na svet: vtedy betlehemskí pastieri našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Dnes vedľa dreva – už nie jasieľ, ale kríža – Jozefa zastúpil učeník, ktorého si miloval. Prijmi našu modlitbu za všetky siroty a vdovy, za všetky rodiny neúplné kvôli tragédiám a za nás, aby sme pochopili, že nás – ako svojich milovaných učeníkov – voláš zastúpiť tých, ktorí chýbajú…
Jozef najvernejší, oroduj za nás!
Šlachetný strážca Panny, oroduj za nás!
Útecha ubiedených, oroduj za nás!
5. zastavenie: Šimon pomáha Ježišovi niesť kríž
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet!
Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény (Alexandrovho a Rúfovho otca – Mk 15, 21), ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom. (Lk 23, 26)
Ako syn tesára si isto vedel, že sú brvná, s ktorými už sám nepohneš: preto si prijal Šimonovu službu. Ako Boží Syn však vieš, že človek nedokáže pohnúť nebesami, aby sa mu znova otvorili: preto si prišiel na svet ponúknuť službu človeku. Kto tu teda komu pomáha? Pozrime sa na to z pozemského hľadiska: Šimon Cyrenejský pomáha iba jednému tesárovi niesť brvno: celkom obyčajná záležitosť. Pozrime sa to z nebeského hľadiska: Boži Syn pomáha urobiť ľudstvu nemožné: postaviť most do neba… Vedieť druhým pomáhať je niečo, čomu nás – ako samozrejmosti – učia už naši rodičia. Kedysi to isto učil aj sv. Jozef teba, či Šimon z Cyrény svojich synov Alexandra a Rúfusa. Vďaka niečomu tak samozrejmému sa človek – podobne ako Šimon – stáva súčasťou niečoho veľkolepého… Touto modlitbou ti ďakujeme za všetkých, ktorí ochotu pomáhať urobili jednou zo svojich základných hodnôt. A ďakujeme aj za rodičov, ktorí urobili všetko pre to, aby túto hodnotu odovzdali svojim deťom.
Jozef najmocnejší, oroduj za nás!
Ozdoba domáceho života, oroduj za nás!
Opora rodín, oroduj za nás!
6. zastavenie: Veronika podáva Ježišovi šatku
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet!
Šiel za ním veľký zástup ľudu, aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. (Lk 23, 27)
Veronikina šatka nezvrátila tvoju popravu… Ale padla dobre… Útek do Egypta, ktorý inicioval sv. Jozef po odchode mudrcov, keď si bol ešte dieťa, nezvrátil tvoju predčasnú smrť: tým, čo sa nazývajú vladármi, sa napokon podarilo siahnuť na tvoj život… Ale tento Jozefov starostlivý počin splnil svoju úlohu… Tebe by nikdy nenapadlo zúfalo odfrknúť Veronike: Čo mi pomôže tvoja šatka, keď ma o chvíľu pribijú na kríž?! Nikdy by si nevyčítal Jozefovi: Čo z toho, že si chránime život, keď tu v pohanskom Egypte nemôžme celé mesiace ísť do synagógy?! Modlíme sa teda k tebe a prosíme za náročných, ktorí od ľudí i od Boha očakavajú dokonalé riešenia, presne podľa svojich predstáv: aby dokázali oceniť aj malé prejavy snahy urobiť, čo sa dá…
Jozef najposlušnejší, oroduj za nás!
Starostlivý ochranca Kristov, oroduj za nás!
Hlava slávnej rodiny, oroduj za nás!
Pieseň: JKS 420, 2. Syna Pána verne chrániš, – do Egypta sa s ním strániš; – hľadáš v chráme strateného, – nájdeš Syna premilého.
7. zastavenie: Ježiš padá druhý krát pod krížom
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet!
Ale oni kričali: Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho! Pilát im povedal: Vášho kráľa mám ukrižovať?! Veľkňazi odpovedali: Nemáme kráľa, iba cisára! Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša. (Jn 18, 15-16)
Keď sa opäť zastavujeme pri obraze toho, ako ťa kríž tlačí k zemi, máme možnosť uvedomiť si, čo všetko sa skrýva za tou kratučkou vetou: A oni (veľkňazi) prevzali Ježiša… Spomienka nám nevdojak zaletí k tej evanjeliovej udalosti, keď si bol dvanáštročným chlapcom a sv. Jozef s Máriou ťa po troch dňoch hľadania našli v Chráme medzi učiteľmi zákona… Jozefovi možno vtedy odhľahlo a povedal si: Chvála Bohu! Bol v dobrých rukách. Teraz je to inak: si medzi veľkňazmi a zákonníkmi, ktorí sa nevedia dočkať, kedy sa dopotácaš na miesto popravy. Čo by povedal Jozef teraz?… A tak sa modlíme za všetkých, ktorí sa sklamali v ľuďoch, aby sa chránili toho, žeby im skamenelo srdce, lebo v skalnatej pôde, nemá semeno tvojho slova šancu…
Jozef najvernejší, oroduj za nás!
Starostlivý ochranca Kristov, oroduj za nás!
Ochranca svätej Cirkvi, oroduj za nás!
8. zastavenie: Ježiš napomína plačúce Jeruzalemčanky
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet!
Ježiš sa k nim obrátil a povedal: Dcéry jeruzlemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. (Lk 23, 28)
V týchto tvojich slovách cítiť ozvenu toho, čo si povedal vtedy v jeruzalmskom chráme Jozefovi a Márii: Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca? Evanjelium mlčí o ich vnútrnom prežívaní tejto chvíle, iba stroho konštatuje: Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. A tak si môžeme len domyslieť, ako sa Jozef pýta vo svojom vnútri: To myslíš vážne?! To sme ťa nemali hľadať? To sme sa nemali strachovať? Podobne sa možno teraz pýtajú plačúce Jeruzalmčanky… V modlitbe ti preto odovzdávame všetkých, ktorým sa ťažko chápe tvoje slovo, ktorých nedokáže osloviť to, čo s takou ľahkosťou priťahuje k tebe iných, aby si si k nim napokon našiel cestu a aby oni nestrácali snahu nájsť cestu k tebe.
Jozef najčistejší, oroduj za nás!
Ochranca panien, oroduj za nás!
Útecha ubiedených, oroduj za nás!
9. zastavenie: Ježiš tretí krát padá pod krížom
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet!
Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. (Mt 27, 30-31)
Šikana je odporná vec: dokáže človeka úplne položiť… Ponižovanie na základe pôvodu, farby pleti, fyzického vzhľadu, sociálneho statusu, kultúry, či vierovyznania… Úbohé! Pre Rimanov si bol Kráľ Židov, toho – pre nich podradného a divného – národa s tvrdohlavou šijou, ktorú musia neustále držať pod kontrolou. Na tebe, ktorého takto posmešne označili za jeho reprezentanta, ukázali, ako veľmi ho nenávidia. Pre židovských predstavených si bol len syn tesára z Nazaretu, odkiaľ nemôže byť nič dobré… Potulný kazateľ a nebezpečný populista… Viackrát sa ti snažili ukázať, kde je podľa nich tvoje miesto. No keď to nešlo po dobrotky… Šikana nikdy neubližuje len samotnej obeti, ale vždy aj jeho najbližším: rodičia šikanovaného dieťaťa trpia o to viac, keď “kvôli” ich pôvodu, ich farby pleti, ich sociálnemu statusu nevinne trpí ich potomok. Táto šikana, ktorá je páchaná na tebe, je aj výsmechom sv. Jozefovi. A my ťa v modlitbe za ňu odprosujeme. Odprosujeme za všetkých, ktorí nedokážu ustrážiť hranice svojej fyzickej alebo psychickej agresivity. A tebe, ktorý si dokázal vstať dokonca aj zo dna podsvetia odovzdávame všetky obete šikany: s tebou nezostanú na dne…
Svätý Jozef, oroduj za nás!
Pestún Božieho Syna, oroduj za nás!
Zrkadlo trpezlivosti, oroduj za nás!
Pieseň: JKS 420, 3. Iní v tomto svete márnom – túžili za nebies stanom; – ty podobný nebešťanom, – žiješ už na zemi s Pánom.
10. zastavenie: Ježiša vyzliekajú zo šiat
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet!
…vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude! Aby sa splnilo Písmo: Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós. A vojaci to tak urobili. (Jn 19, 23-24)
Raz na púšti hovoriac o Jánovi Krstiteľovi si sa rečnícky pýtal zástupu: Čo ste vyšli na púšť vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch… Keď ťa sv. Jozef prijal za svojho, pričom o potrebe tohto osvojenia vedel iba on a Mária, stal si sa súčasťou rodokmeňa, v ktorom figurujú mená mnohých kráľov, počnúc kráľom Dávidom. Napriek tomu, že si bol “priodetý” kráľovským pôvodom, nebýval si v kráľovskom dome, ani nenosil jemné šaty. Keby áno, vojaci by sa teraz bili a nie losovali o tvoj odev… Jozefov dom dokázal byť plný šťastia aj v chudobe. Jozef totiž vedel, že dôstojnosť a vznešenosť nie je determinovaná kráľovským bohatstvom. Preto, keď hľadíme ako ti bol strhnutý z tela posledný kúsok tvojho jednoduchého rúcha, pričom nikto nikdy nedokázal z teba strhnúť tvoju Božskú dôstojnosť, modlíme sa za obrátenie všetkých, ktorí sa na to pozerajú presne naopak: za tých, ktorí si myslia, že bohastvo automaticky so sebou prináša noblesu a spoločenský kredit. Nemodlíme sa však len za zbohatlíkov, ale i za tých, ktorí sú skrátka len chamtiví… No nechceme v modlitbe zabudnúť hlavne na tých, na ktorých účet skôr spomínaní bohatnú….
Jozef najspravodlivejší, oroduj za nás!
Preslávny potomok Dávidov, oroduj za nás!
Milovník chudoby, oroduj za nás!
11. zastavenie : Ježiša pribíjajú na kríž
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet!
Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. (Lk 23, 33-34)
Keď klince prerazia končatiny, nechávajú jazvy, ktoré len tak ľahko nezmiznú. O to viac, keď ich rozšíri váha tela, ktoré je tými klincami zavesené na dreve. Sláva tvojho zmŕtvychvstania má moc zmazať aj takéto jazvy. Ako však vieme z evanjeliíí, ty si sa rozhodol si tie stigmy ponechať. Tí, čo radi používajú frázu “Odpúšťam, ale nezabúdam”, by mohli víťazoslávne povedať: Aj Ježiš odpustil, ale nezabudol… Iste: môžeme v tom vidieť tvoju spolupatričnosť s tými, ktorých rany sú tak hlboké, že sa im neodpúšťa ľahko, lebo po tých ranách zostali jazvy, ktoré len ťažko dajú zabudnúť… My sa však v liturgii modlíme: “On sa za nás neprestajne obetuje a u teba (Otče) sa prihovára za nás ako náš večný zástanca. Obetoval sa raz na kríži a viacej neumiera, ale večne žije s oslávenými ranami svojho umučenia.” Liturgia nám teda pripomína, že si si nenechal jazvy po klincoch a kopiji, aby si nám pripomínal, čo si nám odpustil, a že nezabúdaš, ale aby si sa nimi prihováral za nás u Otca. Ponechal si si ich, aby si ich oslávil… Preto sa modlime za všetkých, ktorí Bohu nevedia odpustiť, že dovolil, aby bolesť a utrpenie boli súčasťou tohto sveta… Modlime sa, podporovaní orodovaním sv. Jozefa, ktorého pozemský život tiež nebol ľahký, ale bol šťastný: modlime sa, aby sme sa všetci snažili pochopiť, že bolesť a utrpenie ako následky našich chybných ale slobodných rozhodnutí, alebo naše nevinné utrpenie kvôli chybným ale slobodným rozhodnutiam druhých, môže v konečnom dôsledku slúžiť nášmu dobru. Prvým krokom však je, podobne ako ty, povzniesť sa nad to, čo druhí spôsobili, a snažiť sa odpustiť i zabudnúť…
Jozef najmocnejší, oroduj za nás!
Nádej chorých, oroduj za nás!
Postrach zlých duchov, oroduj za nás!
12. zastavenie: Ježiš na kríži zomiera
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet!
Dávali mu piť víno zmiešané zo žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: Eli, Eli, lema sabakthani?, čo znamená: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: Pozrite, volá Eliáša. Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. (Mt 27, 34. 45-48.50)
Jozef sa nestal patrónom umierajúcich len tak: veríme, že zomieral pri tebe a Márii. Pri tvojom umieraní bolo mnoho ľudí a predsa si kričal, že si opustený… V tomto tvojom výkriku je obsiahnutý nemý výkrik všetkých duší, odchádzajúcich z tohto sveta, o ktorých telo sa neraz starajú mnohí: dávajú im tekutiny, lieky na tíšenie bolesti… Ale ich duša ostáva opustená, lebo im nikto nezvestuje Božie slovo o večnosti… nikto sa s nimi nemodlí… nikto im nesprostredkuje tvoju prítomnosť vo sviatostiach… nikto ich neodovzdá orodovaniu Márie, Jozefa a ostatných svätých… Niekdy im nikto ani len nepovie pravdu o tom, že pozemská časť ich života sa chýli ku koncu a mali by sa pripraviť na odchod… V modlitbe ti odovzdávame nielen zomierajúcich, ale aj tých, čo sa o nich starajú, i nás všetkých, ktorí vyznávame vieru v teba, aby sme nielen verili, ale aj praktizovali to, že starosť o dušu je rovnako dôležitá, ako starosť o telo…
Svätý Jozef, oroduj za nás!
Patrón umierajúcich, oroduj za nás!
Ochranca svätej Cirkvi, oroduj za nás!
Pieseň: JKS 420, 4. Pre zásluhy Jozefove – odpusť naše chyby, Bože, – by sme prišli v nebo k tebe, – k večnej sláve a velebe.
13. zastavenie: Ježišovo telo skladajú z kríža
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet!
Tu istý muž, menom Jozef, člen rady, dobrý a sprovodlivý človek z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím a činmi a očakával Božie kráľovstvo, zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Keď ho sňal, zavinul ho do plátna… (Lk 23, 50-53)
Iný Jozef, nie ten náš z Dávidovho rodu, z galilejského mesta Nazaret, teraz prejavuje poslednú službu tvojmu telu… Lukáš však o ňom píše tiež ako dobrom a spravodlivom človekovi… A my sa, zvlášť dnes, modlime za všetkých, ktorí nosia meno Jozef, aby na orodovanie najspravodlivejšieho, najmocnejšieho a najvernejšieho Jozefa, mohli byť vždy označení za dobrých a spravodlivých ľudí, ľudí odvážnych, ktorí sa nielen svojim postojom, ale aj činnmi verne vedia postaviť skrivodlivosti.
Jozef najspravodlivejší, oroduj za nás!
Jozef najmocnejší, oroduj za nás!
Jozf najvernejší, oroduj za nás!
14. zastavenie: Ježišovo telo pochovávajú
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet!
V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko. (Jn 19, 41-42)
Nedávno som bol svedkom, ako jeden otec rodiny pomerne predčasne zomierajúci kvôli rakovine povedal svojmu utrápenému synovi: Prosím ťa, netráp sa! Tragédia by bola, keby zomieraš ty, alebo mama… Takto to má byť: otec má odísť prvý… Keď si sa naposledy na tejto zemi lúčil so svojim domnelým otcom, vedel si, že nebude dlho trvať a budeš ho nasledovať v odchode z tohto sveta. Teraz, keď tvoje mŕtve telo kladú do hrobu, tvoja presvätá duša nerozlučne spojená s tvojim božstvom zostúpila do podsvetia, aby si ho “vyplienil”… Lebo ono už teraz nemôže držať všetkých tých spravodlivých, ktorí odišli z tohto sveta pred tebou… A sv. Jozef bol ten najspravodlivejší a spolu s Máriou tebe najbližší. Preto mu v Cirkvi patrí po Márii prvotná úcta spomedzi tých, čo už prešli do slávy neba. Preto sa napokon modlíme za Cirkev, ktorá dnes slávi sviatok svojho patróna, ochrancu a otca. Lebo Cirkev si ty, a my sa modlíme sa za to, nech je to stale viac, aj prostredníctvom nášho úzkeho vzťahu k sv. Jozefovi, cítiť a vidieť…
Amen.
Jozef najspravodlivejší, oroduj za nás!
Patrón umierajúcich, oroduj za nás!
Ochranca svätej Cirkvi, oroduj za nás!
ZÁVER
Pápež František pri vyhlásení roka sv. Jozefa píše: “Svätý Jozef urobil zo svojho života dobrovoľné obetovanie sa v láske vloženej do služby Mesiášovi. Preto je kresťanským ľudom vždy milovaný. (…) Jeho postava je teda výsostne príkladná vo svete, ktorý odmieta pánov, ale potrebuje otcov; odmieta tých, ktorí si mýlia autoritu s autoritárstvom, službu so servilnosťou, konfrontáciu s utláčaním, dobročinnosť s asistencializmom, silu s deštrukciou. (…)
Slávny patriarcha sv. Jozef, ktorého orodovanie môže urobiť možným aj veci nemožné, prichádzaj nám na pomoc vo chvíľach úzkostí a ťažkostí. (…) Ukáž, že tvoja dobrota je taká veľká, ako moc tvojho orodovania. Amen.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci!
